Cintoríny, pamätníky, mlyny

Hroby sú s orientáciou sever - juh, mŕtvi sú otočení tvárou na dedinu. Tu vidieť kaplnku Fájdalmas postavenú v 30-tych rokoch, dva drevené kríže so železným korpusom na vrchu s plechovou zaoblenou strieškou, jeden z r 1920, druhý z r. 1953. Nový kamenný kríž postavil r. 1991 István Klapka. O cintoríne Gárdonyi sa píše, že tam pochovávali len do 19. storočia. Nie je tomu tak, veď v matrike sú záznamy o pohreboch v r. 1944. Tiež tu vidieť drevený kríž so železným korpusom a plechovou strieškou. Polovica východnej časti cintorína patrila evanjelikom: nachádza sa tu ešte viac dnes už úplne zanedbaných a neznačených zemianskych hrobiek. Krypta rodiny Ivánka je priemerne v dobrom stave, kde pochovali aj Istvána Ivánku, ktorý tragicky zahynul r. 1919. Nápis žiaľ i tu chýba. Nad kryptou je náhrobný kameň nadporučíka honvédov Gézu Nedeczkyho z r. 1848. Pochovali ho sem r 1893. V južnej, katolíckej časti sa nachádza náhrobný kríž Károlya Thuróczyho z r 1876 so smutnou vŕbou, niekdajšieho školného majstra a notára. Aj v cintoríne Sipka je viac náhrobných kameňov a železných krížov s korpusom pochádzajúcich z 19. storočia. (viac fotografií o starých náhrobných krížoch sa nachádza v levickom múzeu) V cintoríne sú aj hroby dakedy známych učiteľov Kálmána Obertha, Jánosa Wágnera, Lajosa Piacseka a farára Sándora Varjúho, čestného občana obce.

Na hlavnom námestí obce vysvätili 26. júla 1942 pamätník hrdinov so štátnou vlajkou. Vlajku darovala obec Ócsa (Peštianska župa) a rodnej dedine odovzdal dr. Gyula Szúcs tamojší biskup.

Na mieste bitky v Palásti odohranej r. 1552 stojí klasicistická božia muka v tvare štvorca so strieškou podobnou zvonovej veži. Pod skleneným oknom Božej muky v dedine zvanej Turecká kaplnka stojí pamätná tabuľa. Umiestnili ju sem r. 1968 miestne organizácie Csemadoku a Červeného kríža. V súvislosti s datovaním stavby Božej muky sú odlišné údaje. (F Palásthy, 1974.70.1.) Ferenc Palásthy napríklad píše, že malú kaplnku postavila obec pod Konerádom, a už 400 rokov uchováva pamiatku bitky a hrdinského vácskeho biskupa. Podľa Pála Palásthyho kaplnku postavila rodina Palásthyovcov na mieste, kde padol vácsky biskup. (F Palásthy, 1890.XLI.) Podobne sa píše o tom aj v monografii Borovszkého, ale rok vzniku ani tu nespomínajú. Bývalý notár obce János Thuróczy r. 1864 hlásil, že "čas natoľko označil vonkajší vzhľad kamennej sochy" - v ktorej bol obraz Márie - že už je odsúdená na zánik. V súpise pamiatok na Slovensku sa dočítame, že kaplnka pochádza z prvej polovice 19. storočia (SPS II. 470.1.), inde ju spomínajú ako stavbu z 18. storočia.

Medzi menšie sakrálne pamiatky patrí ešte Božia muka pred kostolom z r. 1904, železný kríž z r. 1935 so železným korpusom a s kľačiacim anjelom pod Kőlyukom, kríž Sopai vyrezaný podľa vzoru starého Istvánom Nagyom, kríž Renneki s plechovým korpusom a zinkovou strieškou, podobný je kríž Estétó so železným korpusom, kríž Bábapatak zavesený na strome, Božia muka Martinik z r. 1938 pri križovatke a kríž Veres smerom na Rykynčice. (podľa ústneho podania ľudu aj posledné dve miesta sa môžu spájať s popravou Ambrusa Koncza).
Z menších sôch tu vidíme napr. klasicistickú kamennú sochu sv. Jána Nepomuckého, z 19. storočia pochádzajúcu drevenú barokovo klasicistickú sochu, sochu sv. Urbana umiestnenej v Božej muke pri pivniciach Hrušovského údolia, sochu Bolestnej Panny Márie z r. 1945 v kaplnke pri viniciach a pri kostole, sochu Srdce Panny Márie od Istvána Mikulku a sochu Svätej Trojice z r. 1901, ktorú dala postaviť Erzsébet Rendek. Aj pri kostole stála socha Svätej Trojice, ktorú podľa súpisu pamiatok postavili ešte v druhej polovine 18. storočia v neskorobarokovom štýle. V záznamoch cirkevných návštev sa však dočítame, že ju dala postaviť Erzsébet Deák r. 1852. (SPS II. 470.1.; 1030.1040.)

V Plášťovciach významnú úlohu zohrávali aj mlyny. Ich postavenie už vo feudalizme bolo výsadou. Hoci technika sa pomaly rozvíjala, ručné mlyny sa v 13. storočí aj tu postupne vymenili za vodné mlyny.
O mlyne Gárdoni sú údaje už z r. 1472. Vodu z Litavy presmerovali dlhým mlynským jarkom k tomu miestu, kde aj dnes stojí niekdajší mlyn. V 19. storočí mlyn so šindľovou strechou a strecha domu mlynára vyhoreli, odvtedy je pokrytá škridlou. R. 1905 pôvodne k cirkevnému majetku patriaci mlyn odkúpil mlynár András Udai, od r. 1931 bol vlastníkom János Búri a jeho syn Béla ho udržiaval v činnosti do r 1957. Západnejšie od tohto mlyna na začiatku ulice do Pásky stál mlyn Ferenca Írása, ktorý dnes už neexistuje ako ani veľká časť mlynského jarku v obci.
Ďalšie dva mlyny stáli pri mlynskom jarku Krupinice. Viac ako 600 ročné stopy po jarku vidieť dodnes. Takmer 2 km dlhý kanál voľakedy vykopali nevoľníci obce. Mlyn Püspök bol v činnosti tiež len do konca 19. storočia. Stál pri brehu severnej časti rieky na porte Nagyovcov (Baliovcov) a starý dom mlynára je tu dodnes. Predizba má trámový strop a je dláždená, rozsiahlejšia ako u ostatných sedliackych domoch. Z pitvora sa vchádza do kuchyne, ktorá síce nemá otvorený komín, ale je v nej pec. Odtiaľto bol vchod aj do malej komory na potraviny. K domu patrila ešte zadná izba a mlyn. Starý obrovský mlynský kameň i dnes môžeme vidieť pred maštaľou.

Domy v Plášťovciach sú stavané väčšinou z obidvoch strán ulice priečeliami obrátené do nej. Budovy sa stavali väčšinou z kameňa, do konca 2. svetovej vojny tu stál posledný z dreva postavený dom. Väčšina starých domov je so sedlovou strechou, doskový štít zdobili krížom, srdcom, polmesiacom, vetracími otvormi, s udaním roka vzniku a signatúrou staviteľa. Domy sú delené väčšinou na tri časti (pitvor, predná a zadná izba), zostalo ale aj niekoľko želiarskych domov delených na dve miestnosti.
Stajňa sa obyčajne pristavala k domu medzi dvorom a záhradou. Predná izba bola zariadená skvostnejšie, menej používaná, dve okná mala z ulice. Medzi oknami do vyhĺbenej časti umiestnili sochu niektorého svätca. Izbu kúrili z kuchyne so zabudovanou pecou, pred ktorou bolo otvorené ohnisko. Takýto je dom z r. 1892 stavaný Vince Kisom (č.399). Mal približne 50 árov pozemku na Kissore a k tomu patrilo ešte 10 jutár pôdy. K domu patrila stajňa pre kone a dobytok ako aj veľká stodola. Podobný je aj dom Pásztora ale s menším pozemkom (č.537).