Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Plášťovce, okres Levice

Pamätihodnosti

Katolícky kostol

Z historických pamiatok Plášťoviec pozornosť v prvom rade upúta kostol a kaštieľ. Kostol má 42 m vysokú vežu, postavený bol z pálených tehál v secesnom slohu s neorománskymi prvkami. Je v poradí tretím kostolom obce, prvý je spomínaný v listine z r. 1281 a je zaznačený aj na Lázárovej mape z r. 1528. Po tureckých pustošeniach kostol obnovili a prestavali. Tretí, čiže súčasný kostol, dal postaviť biskup Pál Palásthy a posvätil ho 3. júla 1898. Svätyňa kostola je oblúkovitá, k nej sa primkýnajúca loď je v strede rozšírená, okná zdobia maľby na skle. Fresky sú dielom banskobystrického maliara Ľudovíta Blahu. Malé bočné lode sú uzatvorené zaoblenými oknami. Okolo, na južnej strane sú fresky znázorňujúce zbožňovanie Ježiša a krst Ježiša v rieke Jordán, na severnej strane zoslanie Ducha svätého a Ježiša medzi deťmi. Strop hlavnej lode zdobia portréty štyroch evanjelistov, na klenbe pod chórom je erb Palásthyovcov a obecný erb, znázorňujúci sv. Juraja.
Dielom Márie Schoffmann je maľba za hlavným oltárom, zobrazujúca sv. Juraja, patróna kostola i trojitý obraz nad južným bočným vchodom, ktorý bol vyhotovený podľa triptychu Rogera van der Weydena Ukrižovanie. Maľbu Veronikina šatka namaľoval Ferenc Paczka. Obrazy i svoj portrét pre kostol daroval Pál Palásthy. Väčšia časť zariadenia kostola je pôvodná. Nad hlavným vchodom je pamätná tabuľa pripomínajúca staviteľa kostola.
Niekdajšia rímskokatolícka škola bola postavená r. 1890 tiež za podpory Pála Palásthyho. Po obnove tu dostanú miesto národopisné a cirkevné zbierky obce.
 


 

Kaštieľ Palásthyovcov, sýpka

Na východ od kostola je kaštieľ Palásthyovcov zo začiatku l8.storočia, pôvodne postavený v barokovom štýle. Dal ho postaviť cisársky generál Ferenc Palásthy, dokončený bol v r. 1730. Na začiatku l9. stor. ho prestavali v klasicistickom štýle. Je to dvojpodlažná budova v tvare písmena U so stredným rizalitom, zakončeným trojuholníkovým štítom.Na prízemí a poschodí s 33 zaoblenými oknami mierne vystupuje. Trojuholníkový štít zdobia sochy. Vo vnútri trojuholníka je rodinný erb Palásthyovcov: v 1. a 4. poli štvordielneho štítu je hlava vola medzi rohmi s krížom; v 2. a 3. poli je podoprená pancierová ruka s mečom nad záhybom so šesťcípou hviezdou a polmesiacom. (Erb je nepresný, pretože jedna ruka je von otočená) Na vrchole trojuholníka je kamenná váza, medzi dvoma cípmi v strede je alegorická socha jednou rukou sa opierajúca a v druhej držiaca okrúhly štít. Chodba v severnej časti budovy, dnes používanej ako cirkevná škola je valená klenba s lunetami. Priestory na poschodí majú rovný strop miestami zdobené štukatúrou.
Oproti kaštieľu sa nachádza klasicistická sýpka postavená pravdepodobne v 19. storočí, na jej mieste stál v 13. storočí dvor Álmosovcov. Odtiaľto východne je Kalvária, odkiaľ je prekrásny výhľad na dedinu. Kríž Kalvárie miestni obyvatelia často navštevovali, niekedy tu bdeli od večera Veľkého Štvrtka do rána Veľkého Piatku. Pri kríži pod kamennými plochami môžu byť hroby, pretože tu sa dali pochovávať niektorí majitelia kaštieľa.
 


 

Kúrie

Kúria Zmeskalovcov sa medzi panstvami Palástu spomína aj v monografii Borovszkého. Rodina pochádzajúca zo Sliezska sa v Uhorsku usadila v 16. storočí, majetky dostali v Oravskej župe. Do Hontu sa presťahovali v 18. storočí; Zsigmond Zmeskal už r 1865 bol podžupanom. Jeho syn György sa stal statkárom v Plášťovciach. Jemu patrila dvojkrídlová klasicistická kúria s rovným stropom z 19. storočia (č.48), ktorá je dnes zanedbaná a v zrúcaninách.

V blízkosti bývalého domova Zmeskalovcov sa nachádza popri hlavnej ceste bývalá prízemná klasicistická kúria Nedeczkých (č.69-70), neskorší dom Zsigovcov. Predkovia Nedeczkých pochádzajú z Trenčianskej župy. Do Hontianskej župy sa dostali potomkovia Györgya. László sa stal statkárom v Horných Túrovciach; Bertalan r. 1848 bol slúžnym a Géza, bývalý nadporučík honvédov je pochovaný v Plášťovciach. Kúriu začas vlastnil aj Béla Nedeczky, vo dvore ešte vidieť bývalú sýpku.

Na druhej strane hlavnej cesty oproti domu Nedeczkych pri dnešnej materskej škole ešte stojí kúria Vajdaovcov prestavaná na nepoznanie, neskôr ju vlastnila rodina Teknos. Pôvodné prvky zostali iba v jednej miestnosti. Rodina do Hontu prišla v 16. storočí zo župy Abaúj. R. 1650 už mali majetok v Plášťovciach. István bol r. 1848-49 podžupanom: Pál bol predsedom sirotskej vrchnosti v obci.

Statkármi v dedine bola aj rodina Ivánka. Dnešná kúria Ivánkovcov bola postavená v druhej polovici 19. storočia na Kissore v klasicistickom štýle. Pred severným vchodom jednopodlažnej budovy s rovným stropom sa nachádza otvorená zaklenutá terasa. Nad terasou v trojuholníkovom štíte sú dve zaoblené okná a rodinný erb. Veľká sála budovy je s južným výhľadom. Tu žil István Ivánka, bývalý hontiansky župan, básnik a vedúci Spoločnosti hontianskeho hospodárstva. Kúria je dnes domovom Spolku maďarských skautov na Slovensku.

 


 

Cintoríny, pamätníky, mlyny

Pozoruhodné sú aj cintoríny v Plášťovciach. V stredoveku i tu pochovávali okolo kostola, stopy po tomto však nie sú. Dnes sa používa cintorín Sipka a Nagytemető. Má viac častí; do knihy zosnulých zaznamenal farár Sándor Varjú 28. septembra 1910 v súvislosti s úmrtím baču Jánosa Simika nasledovné: Starý cintorín Sipka znovu otvorený, v jeho juhozápadnej časti ako prvý je pochovaný. Hroby sú s orientáciou sever - juh, mŕtvi sú otočení tvárou na dedinu. Tu vidieť kaplnku Fájdalmas postavenú v 30-tych rokoch, dva drevené kríže so železným korpusom na vrchu s plechovou zaoblenou strieškou, jeden z r 1920, druhý z r. 1953. Nový kamenný kríž postavil r. 1991 István Klapka. O cintoríne Gárdonyi sa píše, že tam pochovávali len do 19. storočia. Nie je tomu tak, veď v matrike sú záznamy o pohreboch v r. 1944. Tiež tu vidieť drevený kríž so železným korpusom a plechovou strieškou. Polovica východnej časti cintorína patrila evanjelikom: nachádza sa tu ešte viac dnes už úplne zanedbaných a neznačených zemianskych hrobiek. Krypta rodiny Ivánka je priemerne v dobrom stave, kde pochovali aj Istvána Ivánku, ktorý tragicky zahynul r. 1919. Nápis žiaľ i tu chýba. Nad kryptou je náhrobný kameň nadporučíka honvédov Gézu Nedeczkyho z r. 1848. Pochovali ho sem r 1893. V južnej, katolíckej časti sa nachádza náhrobný kríž Károlya Thuróczyho z r 1876 so smutnou vŕbou, niekdajšieho školného majstra a notára. Aj v cintoríne Sipka je viac náhrobných kameňov a železných krížov s korpusom pochádzajúcich z 19. storočia. (viac fotografií o starých náhrobných krížoch sa nachádza v levickom múzeu) V cintoríne sú aj hroby dakedy známych učiteľov Kálmána Obertha, Jánosa Wágnera, Lajosa Piacseka a farára Sándora Varjúho, čestného občana obce.

Na hlavnom námestí obce vysvätili 26. júla 1942 pamätník hrdinov so štátnou vlajkou. Vlajku darovala obec Ócsa (Peštianska župa) a rodnej dedine odovzdal dr. Gyula Szúcs tamojší biskup.

Na mieste bitky v Palásti odohranej r. 1552 stojí klasicistická božia muka v tvare štvorca so strieškou podobnou zvonovej veži. Pod skleneným oknom Božej muky v dedine zvanej Turecká kaplnka stojí pamätná tabuľa. Umiestnili ju sem r. 1968 miestne organizácie Csemadoku a Červeného kríža. V súvislosti s datovaním stavby Božej muky sú odlišné údaje. (F Palásthy, 1974.70.1.) Ferenc Palásthy napríklad píše, že malú kaplnku postavila obec pod Konerádom, a už 400 rokov uchováva pamiatku bitky a hrdinského vácskeho biskupa. Podľa Pála Palásthyho kaplnku postavila rodina Palásthyovcov na mieste, kde padol vácsky biskup. (F Palásthy, 1890.XLI.) Podobne sa píše o tom aj v monografii Borovszkého, ale rok vzniku ani tu nespomínajú. Bývalý notár obce János Thuróczy r. 1864 hlásil, že "čas natoľko označil vonkajší vzhľad kamennej sochy" - v ktorej bol obraz Márie - že už je odsúdená na zánik. V súpise pamiatok na Slovensku sa dočítame, že kaplnka pochádza z prvej polovice 19. storočia (SPS II. 470.1.), inde ju spomínajú ako stavbu z 18. storočia.

Medzi menšie sakrálne pamiatky patrí ešte Božia muka pred kostolom z r. 1904, železný kríž z r. 1935 so železným korpusom a s kľačiacim anjelom pod Kőlyukom, kríž Sopai vyrezaný podľa vzoru starého Istvánom Nagyom, kríž Renneki s plechovým korpusom a zinkovou strieškou, podobný je kríž Estétó so železným korpusom, kríž Bábapatak zavesený na strome, Božia muka Martinik z r. 1938 pri križovatke a kríž Veres smerom na Rykynčice. (podľa ústneho podania ľudu aj posledné dve miesta sa môžu spájať s popravou Ambrusa Koncza).
Z menších sôch tu vidíme napr. klasicistickú kamennú sochu sv. Jána Nepomuckého, z 19. storočia pochádzajúcu drevenú barokovo klasicistickú sochu, sochu sv. Urbana umiestnenej v Božej muke pri pivniciach Hrušovského údolia, sochu Bolestnej Panny Márie z r. 1945 v kaplnke pri viniciach a pri kostole, sochu Srdce Panny Márie od Istvána Mikulku a sochu Svätej Trojice z r. 1901, ktorú dala postaviť Erzsébet Rendek. Aj pri kostole stála socha Svätej Trojice, ktorú podľa súpisu pamiatok postavili ešte v druhej polovine 18. storočia v neskorobarokovom štýle. V záznamoch cirkevných návštev sa však dočítame, že ju dala postaviť Erzsébet Deák r. 1852. (SPS II. 470.1.; 1030.1040.)

V Plášťovciach významnú úlohu zohrávali aj mlyny. Ich postavenie už vo feudalizme bolo výsadou. Hoci technika sa pomaly rozvíjala, ručné mlyny sa v 13. storočí aj tu postupne vymenili za vodné mlyny.
O mlyne Gárdoni sú údaje už z r. 1472. Vodu z Litavy presmerovali dlhým mlynským jarkom k tomu miestu, kde aj dnes stojí niekdajší mlyn. V 19. storočí mlyn so šindľovou strechou a strecha domu mlynára vyhoreli, odvtedy je pokrytá škridlou. R. 1905 pôvodne k cirkevnému majetku patriaci mlyn odkúpil mlynár András Udai, od r. 1931 bol vlastníkom János Búri a jeho syn Béla ho udržiaval v činnosti do r 1957. Západnejšie od tohto mlyna na začiatku ulice do Pásky stál mlyn Ferenca Írása, ktorý dnes už neexistuje ako ani veľká časť mlynského jarku v obci.
Ďalšie dva mlyny stáli pri mlynskom jarku Krupinice. Viac ako 600 ročné stopy po jarku vidieť dodnes. Takmer 2 km dlhý kanál voľakedy vykopali nevoľníci obce. Mlyn Püspök bol v činnosti tiež len do konca 19. storočia. Stál pri brehu severnej časti rieky na porte Nagyovcov (Baliovcov) a starý dom mlynára je tu dodnes. Predizba má trámový strop a je dláždená, rozsiahlejšia ako u ostatných sedliackych domoch. Z pitvora sa vchádza do kuchyne, ktorá síce nemá otvorený komín, ale je v nej pec. Odtiaľto bol vchod aj do malej komory na potraviny. K domu patrila ešte zadná izba a mlyn. Starý obrovský mlynský kameň i dnes môžeme vidieť pred maštaľou.

Domy v Plášťovciach sú stavané väčšinou z obidvoch strán ulice priečeliami obrátené do nej. Budovy sa stavali väčšinou z kameňa, do konca 2. svetovej vojny tu stál posledný z dreva postavený dom. Väčšina starých domov je so sedlovou strechou, doskový štít zdobili krížom, srdcom, polmesiacom, vetracími otvormi, s udaním roka vzniku a signatúrou staviteľa. Domy sú delené väčšinou na tri časti (pitvor, predná a zadná izba), zostalo ale aj niekoľko želiarskych domov delených na dve miestnosti.
Stajňa sa obyčajne pristavala k domu medzi dvorom a záhradou. Predná izba bola zariadená skvostnejšie, menej používaná, dve okná mala z ulice. Medzi oknami do vyhĺbenej časti umiestnili sochu niektorého svätca. Izbu kúrili z kuchyne so zabudovanou pecou, pred ktorou bolo otvorené ohnisko. Takýto je dom z r. 1892 stavaný Vince Kisom (č.399). Mal približne 50 árov pozemku na Kissore a k tomu patrilo ešte 10 jutár pôdy. K domu patrila stajňa pre kone a dobytok ako aj veľká stodola. Podobný je aj dom Pásztora ale s menším pozemkom (č.537).


Zdroj Malá vlastivedná knižnica číslo 165.
So súhlasom autora - Csáky Károly a samosprávy v Plášťovciach.
© 2003-2005 SAFEWAY

 


 

webygroup

dnes je: 17.10.2019

meniny má: Hedviga

podrobný kalendár

Počasie Plášťovce - Svieti.com

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

Magyar verzió

9196959

Úvodná stránka